Dva týždne s malým mestským živlom. Ako sme testovali Hyundai i10

Autor: Jana Kopernická | 5.9.2011 o 18:21 | (upravené 5.9.2011 o 20:12) Karma článku: 3,38 | Prečítané:  930x

Keď som dostala ponuku testovať na dva týždne nové auto, najskôr som zaváhala. Po chvíľke som si však povedala – prečo nie? Len niekoľko sto metrov od práce na mňa čakal malý mestský živel Hyundai i10.

Niekoľko rokov a tisíce kilometrov odjazdených v sedane, ktorému by v týchto dňoch mohli dať občiansky preukaz, sa podpísali na počiatočnom skepticizme. Malinké auto, objem motora 1.2. Keď som však toho modrého drobca zbadala pred predajňou, hneď si ma získal. Malé sympatické auto, ktoré poniektorí, v rámci testovania povození spolujazdci, nazvali nákupným vozíkom, si odomňa hneď vyslúžilo milé pomenovanie autíčko. Nasadla som do autíčka, nastavila sedadlo a späťáky a hor sa do testovania.

Pohľad spredu, zboku, zozadu

Mala som možnosť testovať Hyundai i10 v najvyššej verzii - Style, s manuálnou 5stupňovou prevodovkou. Hneď na začiatku ma prekvapilo množstvo miesta. V aute sa sedelo veľmi pohodlne a to určite aj vďaka vyššej rovnej streche. Tú neskôr ocenil aj môj priateľ, ktorý napriek svojej 193 centimetrovej výške sedel v aute ako v bavlnke.

Na zoznamovaciu jazdu som zamierila von z mesta. Rýchlo som si zvykala na brzdy, ktoré na seba nenechali čakať ani sekundu a na super posilňovač riadenia. Nie som síce žiadna mucha, ale po návrate k svojmu autu som pocítila naozaj veľký rozdiel. Ovládanie rádia na volante a možnosť pustiť v ňom všetko vrátane CD a iPodu vyzeralo na prvý pohľad zbytočné, ale napokon to bolo príjemné a pohodlné rozmaznávanie, na ktoré sa zvykalo veľmi ľahko. Rovnako som sa tešila z klímy, ktorá v 35 stupňových horúčavách prišla vhod. Okná boli elektricky ovládateľné a klasicky zabezpečené možnosťou detskej poistky. Aj keď palubný počítač umožňujúci kontrolu spotreby a iných údajov v i10 absentuje, poradí vám, ako jazdiť čo najefektívnejšie. Spočiatku som sa skúsila riadiť jeho odporúčaniami v podobe „šípka hore 4", „šípka dole 3", ktoré naznačovali preraďovanie rýchlostných stupňov, no autíčko bolo trošku lenivé. A tak som si povedala, že skúsim, čo dokáže a trošku povytáčala otáčky. Drobec zrazu ožil a obiehal jedna radosť.

Počas prvého týždňa som jazdila prevažne v meste a riešila bežné pracovné záležitosti. Vďaka šikovným rozmerom auta a výbornému ovládaniu som parkovala aj tam, kde sa iní neodvážili alebo tam jednoducho ani napriek akejkoľvek snahe nevošli. Užívala som si to a v mnohých prípadoch, či už v centre mesta alebo na preplnených parkoviskách pred úradmi, mi autíčko ušetrilo niekoľko desiatok minút hľadania a najazdených okruhov.

Aj keď je i10 na svoje rozmery dosť priestranné auto, najpohodlnejšie sme sa v ňom cítili dvaja. Štyria dospelí ľudia sa na kratšej vzdialenosti odviezli pohodlne, avšak na dlhšej ceste by si asi museli občas trošku vystrieť nohy. Kufor má objem 225 litrov. Nákupné tašky, či menší kufor zvládne bez problému, zhltol aj veľký turistický batoh s karimatkou. Druhý putoval na zadné sedadlá.

Ďalšie pohľady

Prišiel víkend a zhodou okolností aj moje narodeniny. Povedali sme sa, že si urobíme malý výlet, pôjdeme sa pozrieť na najvyššiu kostolnú vežu na Slovensku do Spišskej Novej Vsi a prevetráme drobca na diaľnici. Autíčko poslúchalo, otestovali sme ho na chvíľku do rýchlosti 145 km/hod. a keďže som si povedala, že by som nemala robiť hlúposti, vyššie sme to neskúšali (áno, priznávam, prekročili sme povolenú rýchlosť). Nad stovkou začalo trošku hučať, čo sa bilo nielen s rozhovorom v aute, ale aj s rádiom. Na druhej strane však pri jazde v meste bolo neuveriteľne tiché a pokojné. Potrápili sme ho aj pri jazde do riadneho kopca, kedy bežalo s vyplazeným jazykom, ale stačilo trošku spomaliť a prispôsobiť sa mu. V Spišskej sme odlovili pár kešiek, vybehli všetky schody na najvyššiu vežu, zjedli parádny steak s opekanými zemiakmi, posedeli v parku, natankovali 95-ku a hor sa naspäť domov.

„Keď autíčko do mesta, ide sa s ním na nákup," vyhlásila som, keď sa rodičia chystali do potravín a jedného z veľkých stavebno-kutilsko-záhradných centrier. Vyberali sme, nakupovali, skončili sme s tromi taškami a strachnaháňajúcimi dvojmetrovými lištami. Zmierujúc sa s tým, že pôjdem domov peši s drevom na pleci, som otvorila kufor a hurá - lišty vošli v pohode, pekne cez celé auto. Tašky sme šupli do kufra a mohli sme štartovať.

Počas testovania som najazdila takmer 700 kilometrov a povozila zo desať ľudí. Ženy zväčša obdivovali to, aké je „autíčko zlaté a milé" a muži jeho praktickosť a rýchle reakcie. Hyundai i10 je malé šikovné autíčko, ktoré nám prirástlo k srdcu a určite nám bude ešte chvíľu chýbať. Praktické do mesta, na nákupy aj na kratšie výlety, poradilo si s diaľnicou aj rozbitou vidieckou cestou. A milé dámy, ak máte problémy s parkovaním a cúvaním, toto auto vám na ne určite pomôže rýchlo zabudnúť.

Auto som dostala zdarma za účelom recenzie.

Ďalšie špecifikácie Hyundai i10

Fešák

Auto vnútri

V meste

Parkovanie

Foto: Martin Beer

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Zakladateľ siete pre deti milionárov: Neukazujú len svoje bohatstvo, ale to, ako žijú

Používať ju môže iba ten, čo má na tisíceurové mesačné členské, pozerať sa ale môže každý, hovorí JURAJ IVAN.

PLUS

Architekt: Niektoré sedačky sú zámerne nepohodlné

Aké zásadné chyby robíme pri zariaďovaní obývačky?

SVET

Zomrel český hudobník Radim Hladík, založil skupinu Blue Effect

Postupne sa prepracoval k vlastnej tvorbe.


Už ste čítali?